Bude niekedy v živote obdobie, kedy si poviem, že posledný rok len tak uplynul a nič zásadné sa nestalo?
V roku 2019 som chcela spomaliť. Nie lenivo stagnovať, ale normálne spávať, jesť kvalitné jedlo, venovať sa sebe, naučiť sa hovoriť “nie”, neobviňovať sa za momenty, keď sa mi nechce nič, ale užiť si ich rovnako ako všetko ostatné. A poviem vám, milá moja uponáhľaná generácia, že aj v tomto pomalšom móde sa toho dá stihnúť viac než dosť.
Začiatok roka bol ťažký, hovorím to, aby sa tu nenašli jedinci, ktorí si stále myslia, že sociálne siete ukazujú celú realitu, a že životy ostatných sú plné radosti. Často to je presne naopak. Preplakané, ustráchané noci plné neistoty v tomto blogu neuvidíte. Aj keď presne také boli prvé mesiace môjho roka. Mamky nám hovorievali, že po smiechu býva plač. Ja chcem svojim deťom hovoriť, že po plači býva smiech. A veru nakoniec bol a veľa!
V blogu klasicky nájdete momenty a miesta, na ktoré z tohto roka nechcem zabudnúť a hlavne ľudí, ktorí mi prirástli k srdcu. 
Boli ste úžasní a ja som naozaj šťastná a vďačná, že sa naše cesty stretli. 
